Po prvý krát v Budapešti

by - 07 júla



Po neuveriteľných dvoch mesiacoch som si konečne našla čas na to, aby som si pre Vás pripravila článok o našom výlete do hlavného mesta Maďarska, Budapešte. Strávili sme tu spoločne s mojim priateľom veľkonočné sviatky a musím povedať, že sme sa obaja do tohto mesta zamilovali. Ja som ju už raz navštívila s maminou, pár rokov dozadu, no boli sme iba v Tropikáriu, takže to v podstate ani veľmi nerátam, že som tu bola, keďže som z nej ani nič iné nevidela. 

Do Budapešte sme cestovali vlakom z Košíc. Hneď prvá vec, z ktorej som bola úplne paf, bola nádherná historická budova vlakovej stanice. Milujem nádherné budovy, z ktorých na mňa priam dýcha história a práve toto je jedna z nich. Keďže sme prišli pár hodín pred check-inom, rozhodli sme sa nechať tašky na stanici a ísť sa pozrieť do mesta. Od stanice je to rovno po hlavnej ulici cca 15 minút na pešo. 

Užívali sme si krásny teplý deň, nasávali atmosféru, pristavovali sa pri obchodíkoch a pozorovali okolie. Asi v polovici cesty nás zastavil predajca lístkov na vyhliadkový autobus Big Bus, ktorého program na tri dni sa nám zapáčil a keďže doprava je jedna z vecí, na ktoré na výletoch všeobecne minieme najviac, kúpili sme si naň lístky. 

Na tri dni nás spolu vyšli (myslím že) 60€ a v cene sme mali jazdu vyhliadkovým autobusom s výkladom, na ktorý sme počas troch dní mohli ísť kedykoľvek a ktorý jazdil okolo všetkých atrakcií, nočnú jazdu vyhliadkovým autobusom, plavbu loďou, nočnú plavbu loďou, cestu minibusom na hrad a dostali sme aj mapy s vyznačenými trasami. Myslím si, že sa to celkom oplatilo, plus sme sa z výkladu dozvedeli kopu zaujímavostí o tomto meste.


Keď sme si trochu prezreli Budapešť a kúpili lístky na Big Bus, išli sme si späť na stanicu po veci a  ubytovať sa do nášho apartmánu. Ubytovanie som hľadala cez Airbnb. Konkrétne to naše bol menší apartmán v tichej a pokojnej štvrti v uličke kúsok od Námestia Hrdinov a približne desať minút od vlakovej stanice. Na Námestí Hrdinov, kam sme sa aj po ubytovaní vybrali, sa začína aj končí jazda Big Busu. 

Priznám sa, že keď som išla do Budapešte, nemala som ani šajnu o tom, aké pamiatky tam sú, čo kde je a čo je čo. Jediná, ktorú som ako tak poznala, je budova parlamentu, inak nič. Keď sme prišli na Námestie Hrdinov, bola som očarená. Hneď prvé, na čo mi padol pohľad, boli nádherné budovy múzeí (do ktorých sme sa bohužiaľ nedostali). Veľmi by som chcela navštíviť najmä múzeum výtvarných umení a práve v čase, kedy sme boli v Budapešti, bola v ňom Michelangelova výstava. 

Samotné námestie bolo nádherné. A plné ľudí. Pod Pamätníkom milénia bol veľký nápas Budapest, pri ktorom sa všetci fotili, tak sme sa samozrejme museli aj my.:D Porobili sme niekoľko klišé fotiek, obhliadli si pamätník a prešli sme na zastávku Big Busu. 

(Tu som mu vysvetlovala, ako to má odfotiť:D)

Po fotení nám vyhľadlo a tak sme sa vybrali do centra mesta najesť. Z každej strany nás lákali iné vône, všade bolo plno ľudí, bolo počuť hudbu, smiech, rozhovory a naše srdcia (či žalúdky?)  nevedeli kam skôr. Nakoniec sme sa defintívne rozhodli pre pizzu a zamierili sme do Ristorante Colosseum. Musím sa priznať, že za tú cenu, koľko pizza stála, by som čakala viac oblohy, ale tak či tak bola výborná.

Medzitým sa vonku zatmelo a my sme si užívali nočnú Budapešť. Most Slobody bol nádherne vysvietený a my sme si nemohli nechať ujsť urobiť niekoľko fotiek. Vychytali sme akurát niekoľko posledných minút západu slnka, kedy bola prekrásna rozprávková obloha a fotkám dodala úžasnú atmosféru.

Keďže okolo pól desiatej mal byť začiatok nočnej plavky loďou, na poslednú chvíľu sme sa rozhodli absolvovať ju. Vystáli sme si nekonečný rad, až sme sa konečne dostali na palubu lode. Bola neuveriteľná kosa, ale ten zážitok stál za to. Sedeli  sme úplne vzadu, vďaka čomu sme mali nádherný výhľad. Okolo nás si všade robili selfíčka čínski, japonskí a vietnamskí turisti a my sme si užívali dychberúcu nočnú Budapešť.

Bola prekrásna. Naozaj. Aj keď som sa triasla od zimy, dychtivo som pozerala na všetky strany. Priateľ sa už smial, ako som na každú budovu. vykrikovala: "Pozri, tam je parlament!". A až keď som ho nakoniec uvidela, padla mi sánka. Ani trochu som nemyslela na to, aký bude honosný. A obrovský.

Po plavbe, ktorá skončila cca okolo pól jedenástej, sme boli po prvom dni tak unavený, že sme sa vrátili na ubytovanie. Keďže sme sa veľmi nevyznali v miestnej doprave a nechceli sme riskovať, že sa stratíme, zavolali sme si taxík cez aplikáciu Taxify. Musím však podotknúť, že cestovanie taxíkmi je tu naozaj dosť drahé. 


Na druhý deň som už mala program dopredu nachystaný. Ako prvé sme sa rozhodli ísť naraňajkovať do neďalekej kaviarničky, ktorú som našla vďaka aplikácií TripAdviser, s názvom The  Goat Herder. Hneď mi padla do oka nie len vďaka nádhernému a vkusnému interiéru, ale aj kvôli super výberu  raňajok, ktorý síce nebol až tak široký, no bolo tam presne to, čo mám rada. Kaviareň bola sama o sebe veľmi malá a útulná a vládla v nej príjemná atmosféra. 

V kľude sme si vychutnali raňajky a ako vidíte, obaja sme si dopriali. Ja som si dala ovsenú kašu,  ktorá bola jednoducho vynikajúca a k tomu misku nakrájaného ovocia, sójové cappuccino a limonádu. Vyko si dal zapečený croisant na slano, tortilu a limonádu. Ceny takisto neboli prehnané, ale naopak úplne primerané. Pri našej ďalšej návšteve Budapešti sa tu určite zastavíme opäť. 

Odtiaľ sme prešli po hlavnej ceste, ktorou sme išli deň pred tým a ktorá viedla do centra. Vykyho tam zaujal jeden barber a keďže mal mať o pár dní narodeniny, rozhodla som sa mu ho zaplatiť. Keď si vychutnal svoju hodinku pohody a šikovný barber z neho urobil ešte väčšieho fešáka, išli sme ďalej spoznávať Budapešť. 

Využili sme Big Bus, ktorý sme mali zaplatený a rozhodli sme sa pre jazdu mestom. Trvala približne hodinu a prešli sme všetky pamiatky na jednej aj druhej strane Dunaja. V slúchadlách sme si vypočuli výklad sprievodcu a dozvedeli sa veľké množstvo zaujímavých informácií. 


Na spoznávaní nových miest milujem najmä hľadanie a ochutnávanie skvelého jedla. Nie je tajomstvom, že na jedlo pri cestovaní zväčša miniem najviac. A inak tomu nebolo ani v Budapešti. Na jedlo som sa neskutočne tešila, keďže tu je množstvo úžasných reštaurácií s obrovským výberom chutných jedál. Na obed sme sa rozhodli ísť do Meatology na burger, ktorý bol neskutočne dobrý.  K tomu som si ja dala domáci sirup, ktorý bol výborný a Vyko si dal pivo. Oceniť musím aj obsluhu, ktorá bola nie len vtipná, ale aj veľmi ochotná a nápomocná.

Ako dezert sme si dali zmrzlinu z Gelarto Rosa, kde sme si síce vystáli menšiu radu, ale jednoznačne to za to stálo. Túto zmrzlinu v tvare ruže som objavila na Instagrame a veľmi som sa na ňu tešila. Bola som veľmi zvedavá, ako tie lupienky vytvárajú a musím sa  prizna,  že ja by som na to nervy veľmi nemala. 

Po skvelom obede sme si išli trochu oddýchnuť na izbu a cestou si Vyko vyskúšal jazdu na segweyi. Ja som sa naň síce neodvážila, keďže som sa trochu bála, ale na budúce to už isto (možno) vyskúšam aj ja! 


Keďže bola sobota a jediný deň, kedy nebol sviatok, rozhodli sme sa poobede navštíviť tropikárium, ktoré je v nákupnom censtre na kraji mesta. Pred pár rokmi som v ňom bola aj s maminou, takže som presne vedela, čo ma čaká a veľmi som sa tešila. Na začiatku sú rôzne hady, opičky, krokodíly a jaštery. Ja ako obrovský milovník plazov som bola unesená obrovskou anakondou, ktorá tam bola. Krokodíly boli v samostatnej časti, ktorá je pretvorená na nádherný dažďový prales. Dokonca každých pár minút sa spustí simulácia búrky s dažďom a hromami. Jeden z mojich najväčších snov je navštíviť Amazonský prales a tak som si to veľmi vychutnávala. 

Na ďalšiu časť tropikária som sa však tešila najviac. Tunel, ktorým môžete prejsť a nad Vami plávanjú žraloky, raje a iné ryby. Celú atmosféru podmorského sveta živo dotvárajú koraly. Je to neskutočné, keď si uvedomíte, že od žraloka Vás delí obyčajné sklo. Odmala som žralokmi fascinovaná a vôbec sa mi odtiaľ nechcelo odísť. 

V poslednej časti pred východom je bazén s rajami, ktorý si pamätám aj zo svojej predošlej návštevy. Môžete ich pozorovať, ako plávú a prípadne si ich aj pohľadkať. Dokonca tam boli aj malé, ktoré boli neuveriteľne roztomilé a dosť veľké šibalky. Pokiaľ budete v Budapešti, tropikárium určite navštívte, je to úžasný zážitok. 


Nasledujúci deň sme sa hneď po raňajkách vybrali na druhú stranu Dunaju na Budínsky hrad. To  miesto je tak nádherné a fotogenické! Úplne som mala pocit, že som na nejakom nádhernom mieste v  Grécku. Akurát pri našej návšteve sa pod hradom konali slávnosti, zrejme kvôli veľkonočným sviatkom. Všade bola hudba, množstvo stánkov s jedlom a rôznymi výrobkami, rôzne atrakcie a kopec ľudí. Predierali sme sa miestnymi a turistami a užívali si atmosféru. 

Vyšli sme na úplný vrch hradu, kde sa nachádza akési nádvorie (alebo terasa) a odkiaľ je prekrásny výhľad na Budapešť. Cestou sme si urobili niekoľko photoshootingov, vychutnali si výhľad a ďalej sme sa išli pozrieť na slávnosť dolu. Na menšom nádvorí boli atrakcie pre deti, medzi ktoré patril aj mini výbeh s lamami a somárikom, kam som sa samozrejme ihneď rozbehla (ako také malé decko). Ach, ale tie lamy boli tak mäkkunké! 

Keďže nám dosť vyhladlo, v jednom zo stánkov sme si dali burger, ktorý bol veľmi chutný. Cestou späť som sa musela aj ja zapojiť do jednej atrakcie, ktorou bolo maľovanie na vajíčko, kam som napísala Saja Frey a naše rodné mestá. Hneď vedľa dámy v krojoch maľovali ďalšiu kraslicu, ktorá bola nádherná, hotové umelecké dielo!

Keďže sme mali ešte veľa času, rozhodli sme sa využiť elektrobus, ktorý viedol ku Rybárskej bašte a ktorý sme mali v cene Big Busu. Sadli sme si úplne dozadu, kde sme boli otočení smerom k ceste a užívali sme si jazdu. Najprv som si nevedela spomenúť, čo mi Rybárska bašta pripomína a potom mi to doplo. Rokfort! Ale že úplne! Veľmi sme si ju bližšie neprezreli, keďže sme toho chceli stihnúť ešte celkom dosť, ale bolo to krásne miesto.


Od Rybárskej bašty sme prešli cez most na opačnú stranu Dunaja. Prechádzali sme okolo pamätníku s topánkami,  ktoré symbolizujú utrpenie Židov z druhej svetovej vojny. Bolo to neuveriteľné silné miesto plné emócií. Pre mňa o to viac po tom, ako som čítala knihu Mengeleovo dievča. Keď som si predstavila, čo všetko sa tu dialo, mala som zimomriavky a obrovskú guču v hrdle. 

Ďalej sme pokračovali k budove parlamentu.  Cítila som sa pri nej ako taký mravček. Je neuveriteľne obrovská a majestátna. Celú sme si ju obzreli a cestou sme aj stretli slovenských turistov so sprievodcom, ku ktorým sme sa chceli nenápadne pripojiť. 

Keďže sme už boli na nohách niekoľko hodín a vypili sme všetku vodu, rozhodli sme sa ísť do centra, kde by sme si dali niečo pod zub a kúpili si vodu. Padlo mi do oka Hard Rock Cafe, do ktorého som vždy túžila ísť. Vyko si dal šalát a ja brownies, ktorý bol neskutočný! Preliaty zmrzlinou, čokoládou a šlahačkou. Mňam! K tomu som si dala skvelý osviežujúci koktail, na ktorý mám chuť ešte teraz. Aj keď nie som fanúšička rocku, bola som unesená z interiéru a vystavených vecí, ktoré sa spájali so známymi rockovými osobnosťami. Boli tam dokonca aj nejaké veci Michaela Jacksona! 


Keďže to bol náš posledný večer v Budapešti, rozhodli sme sa ísť si užiť ešte atmosféru do mesta. Západy slnka tam majú neskutočné čaro. Len tak sme sedeli na lavičke na brehu Dunaja a vychutnávali si prítomný okamih. Urobili sme si niekoľko fotiek pri moste a išli sme sa najesť. Na večeru som si dala skvelú cestovinu a Vyko pizzu, no bohužiaš, neviem si už spomenúť na názov reštaurácie. Z reštaurácie sme si išli ešte sadnúť do Starbucksu na kávu, kde sme počkali na taxík a išli sme späť na ubytovanie. 


Na druhý deň sme z nášho ubytovanie odchádzali už pred 10, keďžme sme jednak mali aj skorí check-out a mali sme ešte nejaký program. Batožinu sme si odniesli na vlakovú stanicu, kde sme si ju odložili v úschovni a išli sme si naposledy vychutnať mesto. 

Big Busom sme sa odviezli do mesta, kde sme objavili obchodík The Donut Library s neskutočnými donutkami nie len na pohľad, ale aj na jazyk, kam určite musíte zájsť. K tomu sme si dali horúcu čokoládu s posýpkou. Keďže sme ešte neraňajkovali, bolo to naše prvé jedlo dňa. Trochu sme sa ešte prešli po meste a išli sme na náš posledný bod programu, do zoo. 

Nemilo nás prekvapila dlhá rada, ktorú sme si pred vstupom museli vystáť, no nakoniec to zbehlo celkom rýchlo a boli sme dnu. Bohužiaľ, vybrali sme si akurát taký deň, kedy tu bola minimálne polovica Budapešte. Hlava na hlave a najmä dieťa na dieťati. Prešli sme ju takmer celú, zastavili sme sa pri opiciach, klokanoch, žirafách, slonoch, v čínskej záhrade, prešli sme niekoľko sklenníkov, ale po čase sme už boli tak unavení a hladní, že sme to zabalili. 

Samotná zoo je nádherná, je tam čo pozerať, no je tam veľmi málo reštaurácií a stánkov s občerstvením a nikde vo vnútri neberú karty. Dokonca najbližší bankomat je mimo areálu zoo. Najmä z toho dôvodu sme sa našu návštevu zoo rozhodli predčasne ukončiť a išli sme sa von najesť. 


Nádherné štyri dni a tri noci v Budapešti ubehli ako voda a nastal čas ísť domov. Už teraz sa neviem dočkať, kedy sa sem opäť vrátime, preskúmame miesta, ktoré sme nestihli, ale aj tie, ktoré sme už videli a sú nám známe. Nabalím si krabicu plnú skvelých donutov z The Donut Library, pôjdem na skvelý burger a domáci sirup do Meatology, dáme si jazdu kolesom a budeme si vychutnávať výhľad z vtáčej perspektívy. 

Budapešť je skvelá voľba na predĺžený víkend. Je tu toho nespočetne moc, nudiť sa tu rozhodne nebudete, hladní neostanete takisto a nenabažíte sa jej ani po týždni. Ak máte nejaké tipy na miesta, reštaurácie, kaviarne, čo vidieť a neminúť,  budem veľmi rada, keď sa s nimi podelíte v komentároch. Vidíme sa pri najbližšom článku.<3




FACEBOOK  |  INSTAGRAM  |  ASK  |  TUMBLR

You May Also Like

2 komentárov

  1. Krásné fotky! Já v Budapešti byla asi tak 5 let zpátky a příští rok se tam chystám znovu. Miluju to tam! <3

    Tereza's journal

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne fotky. A tie donuty na záver! Mňam. Ja song Budapešti ešte nebola ale musím to čoskoro zmeniť.
     xxAlexandra MS ALWAYS LATE

    OdpovedaťOdstrániť

Labels