Deň pred koncom minulého roka mi napísala spolužiačka či nechcem ísť začiatkom februára do Milána. A asi by som to ani nebola ja, keby jej poviem nie. Spontánne výlety sú vždy tie najlepšie a tak sme kúpili letenky a o niečo vyše mesiaca sme už sedeli na letisku v Bratislave spolu s ďalšími dvoma kamarátkami a čakali na náš let.
Čakala som, že kvôli vírusu, ktorý je momenálne vo svete, nás stretnú nejaké obmedzenia, chvalabohu však žiadne neboli. Stretli sme len zopár ľudí s ruškami, inak všetko prebiehalo ako obvykle. Z Bratislavy som letela po prvý krát a všetky miesta v lietadle okolo mňa boli voľné, tak som si presadla k oknu a vychutnávala si pohľad na Bratislavu.
Počasie sme malý celý čas pekné, let zbehol rýchlo a ja som si počas neho vychutnávala výhľad na prekrásne Alpy. Pristáli sme na letisku Bergamo, ktoré je vzdialené cca 45 minút od centra Milána. Ak ste ešte neboli v Milána a neviete, ako sa dostať z letiska do centra, nemusíte sa vôbec báť. Je to úplne jednoduché. Priamo pred letiskom totiž stoja shutle autobusy, ktoré idú priamo do centra Milána a stoja iba 7€.
Ubytovanie som riešila cez Airbnb, odkiaľ rezervujem zakaždým, keď niekam ideme. Navyše, ak sa prihlásite cez tento link, na svoje prvé ubytovanie získate zľavu 41€! Zakaždým sa mi podarí nájsť super ubytovanie v blízkosti centra mesta, aby sme zbytočne nemuseli mínať peniaze na dopravu, ale všade chodiť pešo.
Mimochodom, to Vám určite odporúčam! Všade, kam chodíme, sa nevyvážame metrom, električkami alebo inou verejnou dopravou. Jednoducho všade chodíme peši. V nohách síce máme veľa kilometrov, vždy však objavíme toľko nádherných miest, ktoré by sme inak vôbec nevideli.
K nášmu ubytovaniu sme išli metrom, keďže bolo trochu ďalej od stanice autobusov. Zložili sme si veci, oddýchli sme si po precestovanom dni a rozhodli sme sa ísť sa niekam najesť. Táto časť Milána ma veľmi neohúrila a musím povedať, že som bola sklamaná. Samé malé obchodíky so zmiešaným tovarom pripomínajúce Egypt, malé pizzérie s pizzou do ruky, pekárne, úzke ulice, ktoré pôsobili veľmi špinavo a chaotická premávka.
Druhý deň sme už mali celodenný program. Naše ubytovanie bolo na hlavnej ceste, po ktorej stačilo ísť rovno cca 3 km a viedla až priamo k Duomu, preto sme sa rozhodli ísť pešo. Počasie bolo veľmi pekné, svietilo slnko, preto som sa rozhodla vziať si sukňu (čo som neskôr oľutovala:D).
Prechádzky mám rada a aj keď nás čakalo viac ako 3 km, užívali sme si to. Obzerali sme si výklady, vnímali ľudí, ochkali pri každom výklade s koláčmi. Mimochodom, na Talianoch vždy spoznáte, že sú to oni. Najmä na starších, ktorí pôsobia elegantne a každý akokeby bol nejaký podnikateľ, prípadne pracoval v oblasti módy.
Míňali sme aj množstvo rôznych butikov a v jednom z nich som sa musela zastaviť, lebo som sa zamilovala do sukne vo výklade a aj keď som nechcela míňať, tú som si skrátka musela odniesť. Zvyšok cesty som sa chvalabohu držala a míňala som "iba" na jedlo.:D
Po približne dvadsiatich minútach sme sa dostali do tesnej blízkosti centra. Všetko sa úplne zmenilo. Ako keby z minúty na minútu. Ulice prestali pôsobiť špinavo a deň sa akokeby rozjasnil. Zrazu som sa pozerala na budovy okolo seba a moje srdce s láskou k architektúre jasalo. Aj moja nakupovacie, ale to držala na uzde peňaženka.:D
A v tom sme vyšli na konci ulice a pred nami sa vynorila milánska katedrála, Duomo di Milano. A mne padla sánka. Milujem architektúru, zbožňujem sa kochať rôznymi nádhernými stavbami a toto bolo pre mňa neskutočné, tak ako keď som prvý krát uvidela Notre Dame a Sagradu Familiu. Takéto veci sa skrátka nedajú opísať ani odfotiť, musíte to vidieť naživo.
Je nádherná, obrovská a majestátna. Všade bolo milión ľudí, všetci sa fotili, naháňali holuby alebo sa iba niekam náhlili. Najprv sme len tak stáli a vstrebávali tú nádheru a potom sme si porobili fotky. Najlepšie veľa a zo všetkých strán a uhlov.
Toto je presne to miesto, kde by som si vedela predstaviť prísť si sadnúť a začítať sa do knihy, písať článok alebo len vnímať daný moment. Pri pohľade na tú krásu.
Toto sú presne tie momenty, kedy sa cítim šťastná. Keď spoznávam nové miesta. Hneď vedľa Duoma sa nachádza obchodné centrum z 19. storočia, Galleria Vittorio Emanuele. Opäť, architektuára bola neskutočná a ja som sa nevedela vynadívať.
Nachádzajú sa tu luxusné obchody ako Gucci, Prada, Louis Vuitton, ale aj prekrásna knižnica či rôzne reštaurácie. Je to mohutná stavba s presklennou strechou a s nádhernými maľbami. Budova je prekrásna, no ísť sem jesť neodporúčam, ceny sú extrémne vysoké.
V strede nákupného centra sa nachádza namaľovaný býk na zemi a hovorí sa, že pokiaľ sa tri krát zatočíte na päte na jeho pohlavných orgánoch, budete mať šťastný život. Skúsili sme, zatiaľ sa darí, tak snáď to nezakríknem.:D
Najviac sa mi páčilo, aký milí a srdeční ľudia tu sú. V pekárni, kde sme si boli kúpiť nejaké pečivo, nám pani dala len tak parmezánové tyčinky ako darček. Všetci Vás zdravia "Ciao" (čau), sú usmievaví a nápomocní a aj keď nevedia dobre anglicky, snažia sa pomôcť a dohovoriť rukami aj nohami.
Ak sa budete chcieť najesť v blízkosti Duoma, odporúčam prejsť za neho, kde sa nechádza super rešťaurácia s o polovicu nižšími cenami, ako vo zvyšných v blízkosti katedrály. Lasagne síce stáli niečo okolo 15€, porciu som však nedokázala dojesť a boli vynikajúce.
Dopriali sme si aj dezert - výbornú zmrzlinu v Cioccolatitaliani a to priamo pri nákupnej pasáži. A nebola hocijaká! Najprv ste si mohli vybrať, do akej čokolády chcete namočiť kornútok, na výber máte z mliečnej, horkej a bielej (odporúčam bielu!). Potom si vyberiete, koľko kopčekov a akú zmrzlinu si dáte. Ja som zvolila pistáciovu a slaný karamel. Na koniec Vám do zmrzliny zapichnú ešte oblátku namočenú do čokolády.
A čo sa týka zmrzliny, je to tá ozajstná, ktorú pred vami pripraví, naberá stierkou a skúsené zatáča na kornútok do tvaru zmrzliny. Garantujem, že z nej budete unesení. Bola neskutočná! Pokiaľ nie ste na zmrzlinu, v ponuke majú aj rôzne donuty, košičky plnené Nutellou či pistáciovým krémom, horúce čokolády, lievance a rôzne iné dobroty.
Musím povedať, že deň a pól nám na Miláno bohato stačili. Chceli sme ísť pozrieť ešte futbalový štadión a park, ktorý bol o niečo ďalej, no nakoniec sme zalomili na izbe a zaspali. Večer sme si boli ešte sadnúť na víno a na druhý deň sme skoro ráno išli na letisko.
Určite ak sa chystáte do Milána, na viac dní ani nechoďte. Nie je to mesto ako Londýn, Barcelona alebo Budapešť, kde máte aj týždeň čo pozerať. Pokiaľ však chcete ísť na víkendový výlet, určite odporúčam, letenky sa dajú zohnať za pár eur.
Ak sú ešte nejaké zaujímavé miesta v Miláne, ktoré treba vidieť, budem rada, keď mi napíšete do komentárov. Dúfam, že sa Vám článok z Milána páčil a ja sa na Vás budem tešiť pri ďalšom článku, tento krát to už bude opäť kozmetika!