Chcem skončiť vysokú školu?

by - 04 júna


Po dlhšej dobe (po už takmer troch mesiacoch) sa Vám opäť ozývam a to najmä z toho dôvodu, že sa Vám potrebujem vyrozprávať. Potrebujem dať von svoje pocity, to, čo ma poslednú dobu trápi. Nie som si úplne istá či je to tým, že mám momentálne skúškové a aj keď ma čakajú iba štyri skúšky, je pre mňa naozaj veľmi náročné alebo je. to tým, že to v sebe dusím už dlho. Ako ste si už z nadpisu článku mohli domyslieť, premýšľam nad prerušením môjho štúdia na vysokej škole. A to hneď z niekoľkých dôvodov. 

Študujem masmediálne komunikácie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Končím prvý ročník. Áno, ja viem, že neštudujem žiadnu medicínu, biológiu či právo a rovno Vám poviem a priznám sa, že by som žiadnu z týchto škôl nedala. Nie kvôli tomu, že na na to nemám, ale nie som ten typ človeka, ktorý by si vedel sadnúť ku knihám a nonstop by sa biflil. Nie. To by muselo byť niečo, čo by ma naozaj veľmi bavilo, že by som tomu zasvetila všetok svoj čas. A preto si nie som istá či chcem pokračovať v štúdiu svojej školy.

Zrejme tým najhlavnejším dôvodom je to, že ani neviem, čo vlastne chcem. Neviem, čo ma bude živiť, čomu sa chcem v budúcnosti venovať, čo je môj cieľ. Masmediálne štúdia som si vybrala najmä z toho dôvodu, že milujem písanie, baví ma blog a môj veľký sen je mať vlastný časopis. Chcem sa tomu venovať aj. do budúcnosti, chcem písať, chcem tvoriť. Ale v poslednej dobe sa cítim neuveriteľne demotivovaná. Že nie som dosť dobrá, nič neviem a cítim sa úplne stratená. Vo všetkom. 

Okrem iného zanedbávam aj cvičenie, opäť som stopla s crossfitom, nevenujem sa blogu, prvé video, ktoré som natočila, som aj zmazala a nemám ani chuť sa pripravovať na blížiace sa skúšky. Úplne ma opustila všetka energia, motivácia, skrátka všetko. Už veľmi dlho som sa takto necítila a neviem sa pohnúť z miesta. Neviem sa rozhodnúť či mi vysokú naozaj treba alebo len zbytočne zabíjam čas, ktorý viem využiť efektívnejšie. Či naozaj ten titul tak veľmi chcem, potrebujem alebo si chcem radšej zarobiť, venovať sa veciam, ktoré ma bavia, cestovať a mať dostatok času na všetko, čo mám rada. 

Musím sa priznať, že na vysokú školu som išla najmä kvôli tomu, lebo išli všetci. Kamaráti, spolužiaci, ľudia, ktorých som sledovala na Instagrame. Nemôžem povedať, že som to nikdy nechcela aspoň skúsiť, ale išla som najmä kvôli tomu pocitu, že nechcem byť menej. Nechcem byť menej múdra, menej dobrá. Nechápťe ma prosím v tom zmysle, že považujem ľudí bez vysokej školy za menejcenných. Práve naopak. No ja mám sama zo seba pocit, že by som skrátka niečo menej bola. A najmä, nechcem sklamať môjho tatina. Podľa neho je vysoká škola potrebná a skrátka nechcem, aby bol zo mňa sklamaný. 

V poslednej dobe mi stále v hlave koluje, že nič neviem, Totižto, od malička som rodičmi nikdy k ničomu nebola vedená. K žiadnemu športu, tancovaniu, spevu, maľovaniu, k čomukoľvek. Skúsila som toho veľa, ale nikdy som pri ničom nevydržala. Nemala som pri sebe niekoho, kto by ma podržal, podporil, postrčil, keď bolo treba. A preto neskôr, keď som vyrástla, mala som zo seba pocit, že nič neviem. Videla som dievčatá, ktoré chodili na tanečné súťaže, hrali hokej, behávali šprinty, nádherne spievali, v 16. vyhrali bikini fitness a ja som nevedela nič. Ani len sa dotjnúť čelom kolena. Možno to znie smiešne, ale mňa to naozaj veľmi trápilo. 

Ani si neviete predstaviť, ako dlho som so sebou bojovala. Koľko nocí som preplakala. Dokonca aj s blogom som to chcela vzdať. Myslela som si, že nie som vôbec dobrá, nemám na to. Nemala som také krásne fotka, ako mali blogerky, ktoré vlastnili drahé zrkadlovky. Nemala som takú drahú kozmetiku, akú si kupovali moje vzory. Nemala som takú nádhernú dizajnovú izbu, ale iba obyčajnú - detskú. A tak som to takmer vzdala. Pamätám si, že pred druhým ročníkom Bloger roka, do ktorého som bola prihlásená, mi nikto neveril. Nikto, iba moje najlepšie kamarátky a môj priateľ. A ja som získala 3. miesto!! Aj s mojimi obyčajnými fotkami, obyčajnou lacnou kozmetikou a obyčajnou detskou izbou, kde som fotila na jednom kúsku pod oknom. Bol to jeden z najkrajších momentov v mojom živote. A to ma neuveriteľne hnalo vpred. 

No dnes som opäť nejak zabrzdená. Neviem, čo ďalej. Musím sa priznať, že ma výška vôbec nebaví. Čakala som od nej oveľa viac a nie len samú slovenčinu, zbytočnosti a žiaden voľný čas. Týmto nechcem svoju vysokú školu nejak degradovať, iba píšem, ako to cítim. Keď do toho pridám ešte svoju prácu, kde som pomerne často, v podstate nemám takmer vôbec voľný čas. Som rada, keď nejakým zázrakom stíham fitko. A na blog mi neostane nič. Nemôžem sa venovať písaniu, nemôžem. sa venovať foteniu, nemôžem sa venovať Vám. Bohužiaľ, u nás sa nedá ani dohodnúť na individuálnom pláne, ani na externom štúdiu. 

A tu vzniká tá dilema. Neviem sa rozhodnúť či mi tie (minimálne) tri roky štúdia a v podstate zabitý všetok čas, ktorý by som mohla venovať niečomu, čo ma baví, za to stoja a naozaj z toho budem niečo mať, niečo viac, ako by som mala, keby výšku neurobím. Poznám kopu ľudí s výškou, ktorí sa uplatnili hneď, ktorím výška bola zbytočná a ktorí robia niečo úplne iné, ako študovali.  Takisto poznám ľudí, ktorí výšku nemajú a sú rovnako úspešní ako tí, ktorí vysokú majú, ale takisto aj takích, ktorí sa vôbec neuplatnili. A ja si skrátka neviem predstaviť robiť celý život niečo, čo ma nebaví. 

Ja viem, že som ešte mladá a výšku si môžem kedykoľvek dokončiť. Viem, aj to, že keď už nevládzem, mala by som bojovať. A aj to, že sa nemám riadiť ostatnými. Len proste neviem dospieť k definitívnemu riešeniu. A preto pevne verím, že nech už sa rozhodnem tak či onak, bude to správne rozhodnutie. Že budem robiť to, čo m a baví a čo ma napĺňa, že budem inšpirovať Vás, že budem mať pri sebe človeka, ktorý ma vždy pochopí, podrží, rozveselí a pomôže mi vstať (aj keď je to so mnou občas veľmi ťažké a som veľmi komplikovaná osoba) a že raz budú na mňa rodičia hrdí.

Budem veľmi rada, keď mi dáte vedieť svoj názor na túto tému. Či študujete, študovali ste alebo sa len chystáte a či je podľa Vás vysoká škola naozaj dôležitá. Možno mi to pomôže v rozhodovaní a nech sa už rozhodnem akokoľvek, verím, že to bude správne.:)




FACEBOOK  |  INSTAGRAM  |  ASK  |  TUMBLR

You May Also Like

8 komentárov

  1. Anonymný4/6/19 16:10

    Mnohí vravia, že ísť na VŠ na Slovensku je v dnešnej dobe hlúposť. Áno, pre niektoré profesie naozaj nieje potrebná. Iné profesie by sme však bez VŠ nevedeli robiť (napr.medicína). Ak ťa to nebaví a nenapĺňa, tak načo si tam? Ako píšeš, je to len mrhanie času, ktorý môžeš venovať niečomu inému. Ale, čo je to "iné"? Máš nejaký plán? Zrejme ťa blog neuživí, bohužiaĺ, nemaš takú veľkú platformu a na Slovensku je len pár ľudí (zatial), ktorým sa podarilo presadiť. Zrejme asi tiež nechceš robiť predavačku po celý svoj život, v tom nieje žiadna perspektíva. Ak teda máš nejaký nápad, nejaký plán, ktorý je reálny, choď za tým. Ak nie, zostaň na škole. Nikdy nevieš , kedy sa ti ten titul zíde. Možno nie hneď, keď skončíš. Možno neskôr. Ale to nikto nevie, tak si to v hlave musíš ujasniť hlavne ty sama. A byť realista. Cudzí ľudia na blogu ti s tým asi nepomôžu. A možno ani tvoj rpiateľ či rodina.
    Ja som na VŠ tiež, tiež niesom typ, ktorý by sedel za knihami. Nenávidím to. Ale bojujem s tým, bojujem so sebou. Sú oveľa horšie veci, ktoré ma ešte v živote stretnú ako to, že sa musím naučiť knihu naspamäť. A stále si pripomínam, aký môžeme byť radi, že máme štúdium zadarmo. :)
    Veľa šťastia pri rozhodovaní.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný4/6/19 16:11

    čo to máš s okuliarmi na fotke???

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tiež som išla na vyšku, lebo tam šlo polovica spolužiakov. Mala som presne podobný problém, očakávala som niečo iné a niesom ten tip človeka, ktorý by nonstop sedel za knihami a učil sa nezmyselné debiliny, ktoré ti v zivote nedajú nič, max tak titul, ktorý ti bude aj tak na našom Slovensku zbytočný, pretože v dnešnej dobe ma pomaly naozaj "každy" debil tento titul a naozaj aj bez neho sa vieš pekne uplatniť ak si šikovná. Ja som z vyšky odišla, bola som tiež na upjš, ale iny odbor. Uroveň tej školy je nulová, a možnosť uplatnenia sa a titulom v odbore tiež nič moc. Bala som sa čo so mnou bude, ale začala som pracovať, popri praci som si našla koniček, ktoremu sa už venujem v podstate v celom voľnom čase, popri praci si platim kurzy, ktorymi sa v tej oblasti vzdelavam a chcem sa v nej do buducna zamestnať. Takže podľa mňa ak ťa ta škola nebavi, odiď, nevahaj, pretože ak by si ostala tento isty pocit može prisť v druhom ročniku alebo treťom a stratiš oveľa viac času, ak ťa to nenaplňa najdi si inu cestu, nebudeš ľutovať, v dnešnej dobe nieje vyška všetko, a povedzme si uprimne pri urovni slovenskeho školstva je to katastrofa, množstvo zbytočnych informacii ktore ani v tom odbore ktory vyštuduješ nevyužiješ, neboj sa, že sklameš rodičov. Mala som rovnaky pocit, premahala som sa kvoli nim par mesiacov až ma to uplne spychicky položilo, a potom som si uvedomila, že to nerobim pre seba ale kvôli nim, tak som odišla, a zatiaľ neľutujem. Budem držať palce so správnym rozhodnutím. ��

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj na som na tvoj blog narazila úplne nahodne respektíve na tento článok ktorý som otvorila preto lebo momentálne si prechádzam niečim podobnym! tiež študujem masmedialku a končim prvy ročnik, pri ukončovani zimného semestra som na tom bola tak psychicky zle že ani neviem ako som ho ukončila a momentálne sa pasujem s poslednou skúškou v letnom a už mam toho plné zuby (chcem si už začať užívat leto počasie prázdniny ako ostatní) že premýšlam že si to prenesiem do dalšieho ročníka.. čiže možno by som ti poradila to? určite to s vysokou nevzdávaj, minimalne pokiaľ nebudeš aspon približne vedieť čo chceš robit :) ja to mám tak isto, tiež by som sa chcela venovat písaniu aj sa venujem len nie tak aktívne ako ty ale kým proste nedostanem nejakú skvelú pracovnú ponuku ktorá by ma uživila tak si budem užívať vysokoškolské benefity a hľadať samú seba👀 neviem ako na tvojej škole ale na mojej (Fmk v Trnave) sú pravidelne rôzne semináre alebo pracovne príležitosti práve v tomto obore a možno počas štúdia narazime práve na to čo budeme chciet robiť celý život teda aspoň ja sa tomu snažím veriť hahahh pretože som rovnako stratená ako ty

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Úplně ti rozumím! Taky jsem teď měla vysokoškolské dilema.
    A rozhodla jsem se tak, že končím... Je mi to i tak nějak líto, ale proč se dál trápit.
    Držím palce, ať se ti daří. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anonymný6/6/19 18:13

    Také jsem měla dilema. Začala jsem studovat média a žurnalistiku, protože jsem se nedostala na svůj vysněný obor. Přišlo mi to super a kreativní a jelikož mě bavilo psát blog, myslela jsem si, že to bude ta správná cesta. No... po dvou letech jsem zjistila, že nechci být novinářka. Nemám na to povahu a ani by mě to nebavilo. To samé PR a marketing. Vymýšlet marketingové kampaně na müsli tyčinky a tak. Zjistila jsem, že asi nejsem kreativní v této oblasti. Shodou náhod se letos na naší škole nově otevřel můj vysněný obor, na který jsem se před 2 lety hlásila na jiné škole.

    Tak jsem si podala přihlášku a od října budu studovat dva obory, protože ta média chci dodělat. Nejenom kvůli penězům, které v tom jsou, ale také je to dobrá zkušenost a všechna ta zkoušková období plná stresu a úsilí jen tak nezahodím. Bude to asi náročné minimálně ten příští rok, ale stojím si za tím, že než být nešťastná na jednom oboru, raději zkusím něco nového. Držím palce s rozhodnutím!

    lena

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pri rozhodovani treba mysliet i na to, ze ked budes pracovat, budes mat pravdepodobne este menej casu ako pri studiu. :-)
    Kazdopadne by si sa nemala nechat ovplyvnit nazormi anonymnych profilov na internete. Ak zhanas rady, tak sa rozpravaj s ludmi, ktorych poznas osobne a vies ci su uspesni alebo nie.
    Mačka z blogu Kaviareň u mačky

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ak k tomu môžem niečo povedať...
    Viem, ako sa cítiš. A už len to, že rozmýšľaš nad tým, že by si odišla je odpoveď na tvoju otázku, či odísť. Nebuď niekde, kde sa necítiš dobre a kde ťa to nebaví. Kde ťa nič neláka ísť. Nie si strom, pohni sa ďalej... ak si myslíš, že by si zvládla študovať niečo, čo by ťa bavilo, tak si jednoducho takú školu nájdi a ešte predtým sa popýtaj ľudí, čo tam chodia, ako to tam naozaj je, aby si po príchode na školu nebola sklamaná. A ak si myslíš, že výšku vôbec nepotrebuješ, ak to tak cítiš, ak vieš, že ju nepotrebuješ k tvojmu živobytiu, tak načo ti je? Načo riešiť? Namiesto času stráveného pri knihách a učení v škole, ktorú ani nemáš rada, by si svoj čas mohla tráviť blogovaním, či natáčaním videí, robením všetkých tých vecí, pri ktorých sa naozaj cítiš šťastná... a to by za to stálo, nie? :)

    Veľa zdaru ;) <3

    OdpovedaťOdstrániť

Labels