Láska hory prenáša

by - 26 júna

Aj keď máj, lásky čas prešiel, dnes som si pre Vás pripravila článok z trošku inej oblasti, ako býva u mňa zvykom. Preto ak neznášate presladené texty a sentimentálne výlevy, dopredu Vás varujem, že tento článok určite nebude podľa Vášho gusta a rovno ho zavrite. Avšak ak sa radi pozeráte na (dovoľujem si povedať) krásne fotky, najmä na fotky dvoch zaľúbených, pokračujte ďalej a kochajte sa (ja sa nimi kochám neustále). 

Ešte minulý mesiac, teda už v (u mňa často) spomínanom máji, sme sa boli s priateľom fotiť do Košíc na námestie, do jednej krásnej zašitej uličky a na Bukovec kúsok od Košíc. Na jeho 19. narodeniny, ktoré mal v apríli (čo určite viete, ak ste čítali aprílový random), odo mňa dostal okrem úžasnej torty, ktorá mi fakt vyšla, aj tričká. Jedno pre neho, The king a jedno pre mňa, His queen. Vždy sa mi páčilo, keď páry nosili rovnaké kúsky oblečenia, fotili sa tak a celému svetu dávali najavo, že sú svoji. Preto som sa rozhodla práve pre tieto dve. Fotky som už mala premyslené a po presvedčení jeho kamaráta Paliho, sme sa vybrali fotiť. To, ako nám krásne vyšlo počasie a aké nádherné fotky nám Pali porobil, aj keď s fotením nemá žiadne skúsenosti a so zrkadlovkou  už vôbec nie, si budete môcť pozrieť za chvíľku (alebo aj hneď, keď Vás moje keci o láske nezaujímajú:D), ale najprv si chcem ešte tak trochu vyliať srdiečko a povedať/napísať Vám pár slov o nás. O tom, prečo práve on je môj kráľ.

Náš vzťah sa začal doslova zhodou náhod. Povedala by som, že sme ako taký typický novodobý vzťah. Zoznámili sme sa totiž cez internet. Môj najlepší kamarát a zároveň jeho (teraz už bývalý) spoluhráč z hokeja pridal niekedy koncom septembra fotku, na ktorej bol označený aj on. Samozrejme, že som ju laikla, kedže Vyka som registrovala už dlhšie z kamarátovho Instagramu a veľmi sa mi páčil. Prišiel mi milý, zlatý chalan, nie taký, aký sú u nás doma na západe. Ale nebolo to nič vážne, ani som si nerobila nejaké nádeje, že by sme sa zoznámilio či stretli. Bol predsa z druhej strany Slovenska. Ale vyzeral byť milý, vtipný a hlavne normálny chalan. Neviem už presne, či ubehol deň alebo dva, odkedy som im laikla fotku, ale zrazu mi prišlo šťuchnutie na Facebooku. Od neho. Samozrejme, mňa to veľmi potešilo, tak som ho šťuchla nazad a tak sme sa šťuchali, až kým mi napísal. A tam to všetko začalo

Začali sme si neustále písať, o všetkom sme sa rozprávali, od začiatku som mala pocit, akoby ho už poznám roky. Veľmi sme si sadli a takmer vo všetkom sme si rozumeli. Ja som mala vtedy zlé obdobie a on ma každý deň rozveseloval a ja som naopak rozveselovala jeho, keď to bolo potrebné. Až mi raz napísal. že mu chýba dievča, niekto, kvôli komu by žil. Samozrejme, ja nechápavá som si vtedy nič nevšimla, ale všetko sa začalo meniť. Volávali sme spolu do noci a postupne sme sa do seba zaľúbili. Zaľúbila som sa do jeho hlasu, do toho, ako sa smial a do toho, aký bol. Milý, zábavný, pozorný, dobrý. Všetci si teraz povedia, že jasné, láska, keď sa v živote nevideli a asi mesiac si spolu len písali a volali. Ale ja som sa do neho naozaj zaľúbila cez správy a naše telefonáty. Doteraz si pamätám, ako ma pri jednom našom 4-hodinovom telefonáte požiadal, aby som mu prečítala niečo z knihy. Vraj chce počúvať môj hlas. <3 Mesiac zbehol ako voda a 8.11 mal nastať ten deň. Keď sme sa mali prvý krát stretnúť. Z hokeju mali u nás v nedeľu zápas a už v sobotu večer mali prísť do Piešťan. 

Nedá sa ani popísať, ako veľmi som sa tešila. Presne si pamätám, ako som večer doslova utekala ku štadiónu, kde mali autobusom prísť a zložiť si veci. Ako som ho prvý krát videla v okne autobusu, prilepeného na skle nespúšťajúc zo mňa oči a ako sa na mňa usmieval, presne tak, ako som si to dovtedy u neho predstavovala. Počkala som, kým sa ubytovali v blízkom hoteli, navečerali sa a mali sme ísť všetci von. Najprv prišiel môj najlepší kamarát aj so spoluhráčmi, ale Vyka nikde. Chceli už ísť, ale ja som sa rozhodla počkať na Vyka. Asi 10 minút na to prišiel. Doslova sa mi podlamovali kolená a tiež som sa aj trochu hanbila, čo sa mi nikdy nestalo. Fakt. Sľubujem. Dokonca aj teraz to mám pred očami, ako ma objal. A ako sa hanbil aj on. Ako sme sa prechádzali po okolí a ako ma prvý krát chytil za ruku. Tak roztomilo a hanblivo. Ako sme sedeli na lavičke a dal mi našu prvú pusu. Ten deň bol začiatkom všetkého. A dnes, dnes sme spolu už vyše 19-tich mesiacov. 

Nie vždy to bolo jednoduché. Viete, mať v takom mladom veku vzťah, v ktorom Vás delí 378 km, naozaj nie je ľahké. Prvé štyri mesiace boli veľmi ťažké. Ja som tam nemohla chodiť, keďže ho naši nepoznali a nepustili ma a on mával zápasy z hokeja. Vídali sme sa tak raz - dvakrát za mesiac. V marci u nás prvý krát spal a aj to ho naši skoro vyhodili na vlak (:D) a 1.5. som bola u neho prvý krát na víkend. Odvtedy sme spolu takmer stále. Každý víkend, ak nepočítam pár výnimiek, prázdniny, skrátka vždy, keď sa dá, aj keď sa nedá. Veľa ľudí mi na začiatku hovorilo, že to nemá zmysel. Že to nevydrží. Možno som tomu spočiatku ani ja veľmi neverila, ale dúfala som. A to najdôležitejšie, milovali sme sa a aj sa stále milujeme. Mali sme zlé obdobia, dokonca veľmi zlé a aj keď sa za to hanbím, vzdávala som to. No prešli sme si všetkým a stále sme tu, spolu, ruka v ruke. Držíme spolu, ochraňujeme sa, pomáhame si, stojíme pri sebe, ťaháme na nohy jeden druhého, keď je treba. 

Možno si veľa ľudí povie, že sme ešte mladý. Áno, sme. Ale ja chcem celý svoj život zdielať s ním. Všetko chcem s ním prežívať. A viem, že aj on so mnou. Vždy som verila tomu, že každý človek má niekde na svoju svoju spriaznenú dušu. Ktorá mu je proste súdená a vytvorená pre neho. Niektorí sa nikdy nenájdu. Iní až keď sú starí. Niektorí majú to šťastie, že sa nájdu v mladom veku. Som vďačná, že ja som ho našla. Resp., že on našiel mňa. Za všetko, čo mi dáva, čo pre mňa robí. Nevravím, že vždy to je krásne. Nenosím ružové okuliare. Ale kam by sme sa dostali bez odpúšťania a keby sme neriešili problémy. A keby sme neverili v náš vzťah a našu lásku. 

"Láska hory prenáša." Kedysi by som sa tomuto citátu vysmiala a s krútením hlavy by som ho prešla. No dnes môžem povedať, že my dvaja a nie len my, sme živým dôkazom, že sa to zvládnuť dá. Dôležité je chcieť, veriť a bojovať. A nie len vo vzťahu na diaľku. Všetkým Vám želám, aby ste raz našli svoju spriaznenú dušu, svoje šťastie. A ak ste ho už našli, želám Vám veľa lásky a sily. Láska nie je vždy len krásna, ako to vidíme vo filmoch. Ale stojí za to. 

Ďakujem a gratulujem všetkým, ktorý ste sa dočítali až na koniec tohto textu. Vychutnajte si fotky tak, ako si ich stále vychutnávam ja a hlavne, ľúbte sa!
Zatiaľ pa.♥





                      FACEBOOK  |  INSTAGRAM  |  ASK  |  TUMBLR

You May Also Like

12 komentárov

  1. Saška jeden krásny článok. A fotky sú tiež krásne. Zlaťušikovia.<3 My s Filipom máme mikiny Mr a Mrs a už od Zimy do neho hučím,že chcem fotky. Nie len na blog ale aj súkromné. Snáď sa dočkám jedného dňa :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme krásne ♥ kludne napíš, keď budem v KE, rada vás pofotím:)

      Odstrániť
  2. Ste naozaj krásny pár :) a tie fotky sú dokonaléé <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ste krásny :) A želám vám to veľmi :) Tie tričká su super, ja mám s frajerom také šálky ,že MR and MRS :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zlatý ste, a tie tričká sú super. :)

    http://rebelliouslily.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pekný článok a veľmi sa mi páči narodeninový nápad s tričkami :) Prajem vám veľa pekných chvíľ :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Prečítala som si to celé, až do konca, a som úplne nadšená. Z tvojho písania a celkovej atmosféry toho článku. Je to také pekné a milé a zvlášť, keď si pod tým vieš predstaviť niekoho svojho. :) prajem Vám veľmi veľa radostných chvíľ a aby ste spolu boli dlho šťastní :)
    creYativitE 

    OdpovedaťOdstrániť

Labels