Ahoj krásky! Po dlhšej dobe Vás opäť vítam na mojom blogu pri novom článku. Mám pocit, že Vám tak trochu dlžím vysvetlenie, prečo vyše dvoch týždňov nevyšiel žiaden nový článok.

Poviem Vám úprimne, najťažšie bolo pre mňa asi spamätať sa z toho, že leto a prázdniny ubehli až neuveriteľne rýchlo. Keďže takmer celé leto okrem víkendov som pracovala, veľmi som si ho neužila a ani som nič nestihla. Moje dni vyzerali asi tak, že osem hodín som strávila v práci a vo voľnom čase som išla cvičiť, venovala sa blogu a sem-tam som vybehla s kamarátkami do mesta. Je to už skrátka tak. Som piatačka, tento rok ma čaká maturita a prázdniny už pre mňa viac nie sú prázdninami.

Voľné víkendy som trávila s priateľom buď doma v Piešťanoch alebo u neho v Košiciach. Jedna z vecí, ktoré som si stihla cez prázdniny vybaviť a za čo som šťastná, je to, že som si vybrala šaty na stužkovú. A poviem Vám, sú božské! Naozaj, neviem sa dočkať, kedy ma v nich uvidíte. Potom Vám ku nim poviem aj krátky príbeh , prečo som si vybrala práve tie. A verte mi, bude to roztomilé!

Stihla som aj zopár menších výletov s priateľom do Maďarska, ale to bolo asi tak všetko. Zaslúžený oddych som si užila až posledné prázdninové dni, kedy sme boli s priateľom a kamarátmi na dovolenke v Bulharsku. Rozmýšľala som aj nad článkom, ale keďže fotiek nemám veľa (skôr len takých spoločných a na mojom nafukovacom jednorožcovi), pravdepodobne skôr nebude.


Dva týždne voľna mi naozaj prospeli. Nie že by som nemala išpiráciu. Práve naopak, tou až prekypujem. Skôr som si chcela na chvílku oddýchnuť, venovať sa sebe a priateľovi a užiť si posledné dni, ktoré boli ešte ako-tak lážo-plážo.

Keďže tento víkend bol predĺžený, piatok sme využili pre náš menší výlet. Rozhodli sme sa pre návštevu Dobšinskej Ľadovej jaskyne. Z jaskýň som zatiaľ navštívila iba Driny a toto bol naozaj zážitok. Aj keď som sa triasla od zimy, bola naozaj nádherná. Je to fascinujúce, ako tam ľad pretrváva po celý rok.

Zdá sa, že nás celkom sprevádzalo šťastie. Počasie bolo naozaj krásne a bolo relatívne teplo, preto sme sa cestou naspäť rozhodli ešte pre pár zastávok. Naobedovať sme sa boli na salaši, ktorý sa nachádza neďaleko Kráľovej Holi. Posilnili sme sa výborným jedlom (zemiakové placky sú láska!) a hor sa ďalej!


Úplne neplánovanou zastávkou boli Dedinky. Malebná malá dedinka pri vodnej nádrži obkolesená nádherným lesom. Atmosféru dotvárali vodné šlapadlá, ktoré si tu môžete požičať a vychutnávať si pohľad na okolitú prírodu z hladiny jazera. Nemohla som sa vynadívať na tú krásu a opäť sa mi potvrdilo, aká je slovenská príroda nádherná.

Sadli sme si na terasu jedného penziónu a objednali si palacinky. Aj keď nás počas čakania otravovali osi (ktorých sa ja smrteľne bojím) a zo slabého vetra od vody nám naskakovala husacina, ten pokoj a kľud v spojení s pohľadom na okolitú prírodu bol úžasný. Jediné, čo trochu pokazilo atmosféru, boli príšerné palacinky. Ale vážne, povedali by ste, že sa dá niečo pokaziť na obyčajných palacinkách?!


Na cestovaní milujem najmä tú voľnosť. Slobodu. A je úplne jedno, či som niekde v zahraničí, alebo len u nás na Slovensku. Každý kút na zemi je niečím iný, niečím krásny a jedinečný. Keby som mala tú možnosť, najradšej by som prešla celý svet a objavila všetky krásy, ktoré ukrýva.

Druhou a zároveň poslednou neplánovanou zastávkou bol hrad Krásna Hôrka. Do vnútra sa bohužiaľ nedalo ísť, keďže práve tento hrad vyhorel a ešte stále je v rekonštrukcii. No vyjsť si na tento kopec sa naozaj oplatí. Ten výhľad je skrátka dych berúci.

To, aká je príroda v týchto miestach nádherná, Vám asi ani rozprávať nemusím. Sami to vidíte na fotkách. Rozsiahle zelené lesy, samé kopce a do toho dedinka, z ktorej sa až hore ozýval štekot psov a stony motorovej píly. Obišli sme si takmer celý hrad okolo hradného múru (a ja som miestami prekonávala svoj strach z výšok), vďaka čomu sa nám naskytol stále novší uhoľ pohľadu na okolitú krajinu. A bolo to nádherné.

Cestovanie je o to krajšie, keď ho môžete prežívať s niekým, na kom Vám záleží. Či už je to Vaša rodina, skvelí priatelia alebo ako ja, so svojou polovičkou po boku. Aj keď som spočiatku trochu frflala, keď ma ťahal až hore. Ďakujem mu, že ma k tomu prinútil a mohla som vidieť tú nádheru. Naozaj. Stálo to za to. A ja už teraz viem, že som tu nebola naposledy.