Barcelona | 1. časť

novembra 02, 2016

Konečne, o týždeň neskôr, ako som mala na pláne, som tu pre Vás s pokračovaním mojej cesty, tento krát s ďalšou zastávkou v Barcelone. Inak povedané, kedy sa všetko začalo kaziť. Tento deň sme okrem Barcelony strávili najprv výletom na miesto, ktoré je vzdialené niekoľko desiatok kilometrov od Barcelony vysoko v horách. Je to katalánsky kláštor Montserrat vybudovaný, ako som už písala vysoko v horách a je to známe pútnické miesto, kde sa aj nachádza čierna Madona. Pôvodne mala cesta trvať niečo okolo hodinky ale ako sme začali vystupovať do hôr, čakal nás šok. Doslova hodinová rada áut pred nami. Práve tento deň mali katalánci sviatok a zrejme sa všetci naraz dohodli, že pôjdu na Montserrat. Tak sme si takú hodinku a pól postáli a prišli sme na miesto s tým, že máme 20 minút, aby sme si to tam poobzerali a vrátili sme sa späť do autobusu, keďže na 15:00 sme mali rezerváciu do Sagrady. Tak si ich aspoň vychutnajte fotky, výhľad bol nádherný!

Skaly boli rôznych zaujímavých tvarov a ten výhľad boli dych berúci!

Toto už je hlavná budova, v ktorej sa nachádza aj kostol s Madonou.

Ani sme nevedeli, kam presne ideme ale ako sme vyšli na toto malé nádvorie alebo ako by som to nazvala, bolo to úžasne.

Ako sme vošli do vnútra kostola, práve sa končila omša a valili sa ľudia von. Aj keď nie ste možno veriaci, musíte uznať, že tam bolo nádherne.

Pár posledných fotiek výhľadu a šup do autobusu. Bolo to celé dosť narýchlo a stálo za to sa tam aspoň chvíľku poprechádzať a rozhliadnuť sa, kto vie, kedy sa tam znovu dostanem. A už nás čakala cesta do vysnívanej Barcelony. Ako sme sa ku nej blíži, začalo pršať a kým sme ňou prechádzali, blížiac sa ku Sagrade, spustil sa hustý lejak. Len tak bez ochrany proti dažďu (veď na čo by som si ja niečo proti dažďu mala aj zbaliť do kufru, že?) sme prebehli niekoľko metrov od autobusu a zastali sme pred obrovskou a zrejme aj najznámejšou stavbou v Barcelone. Nedá sa slovami opísať a na fotke ukázať, aká je Sagrada Familia obrovká. Proste musíte tam ísť a vidieť to. Aspoň niečo Vám priblížim ďalej na fotkách.

Keď som prechádzala medzi týmito skutočne obrovskými stĺpmi a s otvorenými ústami sa sa rozhliadala a počúvala anglický výklad, sama seba som sa v hlave pýtala, ako je toto vôbec možné, že toto niekto dokázal postaviť.

Pre zaujímavosť. Ako isto viete, Sagradu Familiu navrhol aj začal stavať Gaudi. Sprievodkyňa nám vravela, že bol touto stavnou priam posadnutý. Ostatné zákazky bral iba kvôli tomu, aby zarobené peniaze investoval do tejto stavby. Stavia sa už vyše 100 rokov a to z toho dôvodu, že neexistujú žiadny sponzori a dá sa povedať, že sa stavba financuje iba z milodarov.

Tu sú nejaké návrhy a makety, ako by mala Sagrada po dokončení vyzerať.

Sagrada je stále jedno obrovské stavenisko a najnovšie vízie sú, že by vďaka novým technológiam chceli Sagradu dostavať do 15 rokov, na výročie 100 rokov od Gaudiho smrti.

Mrzí ma, že nemám nejakú mega krásnu fotku celej Sagrady ale príšerne pršalo, boli sme nadžgané tri pod jedným dáždnikom a od rána sme nič nejedli (bolo asi 16:00) a tak pri pol hodinovom voľne sme hľadali najbližšie a najlacnejšie jedlo. Nakoniec sme skončili na kebabe (trochu zmena od tých Mekáčov:D). Poslednou zástavkou bol olympijský kopec Montjuic. Prešli sme autobusom okolo celého olympijského areálu a na 10 minút sme sa vybehli pozrieť na futbalový štadión.

Potom nás už čakala iba cesta späť na hotel na pobrežie Costa Brava. Tam nás čakala doslova potopa, strašne husto pršalo a na uliciach bola voda po členky. Tak sme zvyšok večera strávili už iba na hoteli. Ak budete mať niekedy možnosť navštíviť niektoré z týchto troch miest, jednoznačne neváhajte, stojí to za to! Ja idem ešte pripraviť ďalšie dva články, keďže mám toho blízke dni/týždne dosť a musím využiť každú voľnú chvíľku. Dúfam, že sa Vám článok páčil, nezabudnite sa mrknúť aj na tie staršie a krásny zvyšok večera!
Zatiaľ, pa.♥

FACEBOOK | INSTAGRAM | ASK | TUMBLR