Ako som sa zamilovala do cvičenia

by - 04 septembra


Často mi na Instagrame píšete, že ma obdivujete pre moju lásku k cvičeniu a zaujíma vás, kde hľadám inšpiráciu. Ako to robím, keď sa ráno zobudím unavená a aj tak idem na tréning, keď ledva chodím kvôli bolestivej svalovke a aj tak ma to neodradí. Preto by som vám dnes chcela napísať a zároveň sa vám aj zveriť, ako a prečo som sa do cvičenia zamilovala.

Už od malička som bola celkom hyperaktívna a mala blízko k športu. Môj tatino hrával futbal a neskôr ho aj trénoval a brával ma so sebou na zápasy. Ja som chodievala na rôzne krúžky, ako napr. teikvondo, tanečná, zumba, bedminton, mažoretky, ale nič mi nevydržalo dlhodobo. Na telesnej som vynikala v šprintoch a hádzanej a bavil ma aj napr. volejbal, skok do diaľky či hádzanie kriketkou. Skrátka, k športu som mala vzťah od mala. 


Niekedy na strednej, myslím, že v prvom či druhom ročníku, som začala chodiť cvičiť do posilňovne. Chodila som s kamarátkou a poviem vám, ešte som veľmi nevedela, čo tam mám robiť. Na čo sú všetky tie činky a stroje. Preto sme len behali na páse a cvičili s vlastnou váhou, prípadne s nejakými jednoduchými pomôckami. 

Potom neskôr som chodila cvičiť s mojim najlepším kamarátom a jeho ocinom, ktorý nám robil trénera a naučil ma techniku viacerých cvikov či už s vlastnou váhou alebo na strojoch. Vtedy nastal asi nejaký zlom, kedy som začala cvičiť aj na strojoch. Istú dobu som ešte chodila s kamarátkou, ktorej som robila "osobnú trénerku", ale potom som začala chodiť aj sama. 

Poviem vám, spočiatku to bolo hrozné. Cítila som sa jak taká motaňa, ktorá nevie cvičiť, že všetci na ňu pozerajú a som tam nejaký vyvŕhel. Vtedy som sa musela doslova nútiť, aby som do posilky šla. Avšak po pár razoch to zo mňa opadlo, zvykla som si a bolo mi oveľa lepšie, ako keď som chodila cvičiť s niekým. Najmä, mala som čas sama na seba. 

Vtedy som aj zmenila fitko a začala som chodiť do ženského. Bol to asi tretí ročník, nejak v polke. Nemala som nejak náročné tréningy, len beh, cvičenie s vlastnou váhou + na strojoch. Jediné, čo ma štvalo, boli tie ženy, ktoré sa tam zrejme chodili len fotiť a písať si s kamarátkami. Preto som začala chodiť cvičiť do hotela, v ktorom som pracovala a mala som tam voľný vstup do fitness. 

Nebolo to nejaké super vybavené fitko, skôr len základné stroje, činky, kotúče, žinenka a hotovo. Avšak mne to úplne stačilo a vtedy som do tréningy zaradila aj ťažšie cviky, ako drepy s veľkou váhou, hip trusty, mŕtve ťahy a podobne. Počas leta medzi štvrtým a piatym ročníkom som tu trávila štyri až päť dní v týždni. Vtedy som už chodila cvičiť aj s priateľom (donútila som ho, aby opäť začal:D) a bavilo ma to omnoho viac. A v tom to asi bolo. Mala som pri sebe niekoho, s kým sme v tom boli spolu. 

Ono, vždy keď si nájdete niekoho, s kým v tom môžte byť spolu, všetko je akosi jednoduchšie a príjemnejšie. Ja som sa do toho asi najviac zamilovala práve preto, že nás to s priateľom spájalo. A dovolím si povedať, že nám táto spoločná aktivita aj veľmi pomohla vo vzťahu. Aj keď zo začiatku som sa na neho odúvala (:D), časom sme sa krásne zladili a dnes sa každý deň teším, ako pôjdeme spolu do fitka. 

Trénovanie si striedame. Keď cvičíme napr. prsia či chrbát (ktorý mimochodom neznášam cvičiť), tréningy má na starosti on. Keď cvičíme napr. ramená či nohy, tréningy robievam ja či v prípade nôh spoločne. Pomáhame si, keď už nevládzeme, navzájom sa podporujeme. Je to naozaj krásne. 


Ďalším faktorom, vďaka ktorému som sa do cvičenia úplne zamilovala, je to, že som objavila crossfit. Zobrala ma tam kamarátka, vo štvrtom ročníku, niekedy v januári. Nechcela chodiť sama a keďže ja som za všetko, dala som sa na to nahovoriť. Ani len som netušila, ako sa do toho zamilujem! 

Utorky máme skôr kruháče a štvrtky naozaj ťažké tréningy, ktoré milujem. Zbožňujem ten pocit, keď už nevládzem a tréner na mňa kričí, že ešte zopár opakovaní a ja to dám. A keď po tréningu ležím úplne zničená na zemi neschopná vstať, ale viem, že som to dala a opäť som sa v niečom prekonala. A milujem priestory, v ktorých cvičíme. Sú to staré sklady a aj keď v zime tam je chladnejšie, najradšej cvičím práve v mikine a legínach, takže pre mňa najviac vyhovujúce prostredie. 

Posledným faktorom, ktorý ma motivuje, je prekonávanie sa. Ak ma sledujete na mojom Instagrame (klik), tak viete, akú veľkú radosť som mala nedávno z toho, že som sa naučila double under (dvojskok cez švihadlo). Takisto sa zakaždým veľmi teším, keď sa naučím niečo nové alebo prekonám svoju maximálku (rozumej: zdvihnem viac kíl). 


Samozrejme, takisto som maniak čo sa týka nakupovania oblečenia na cvičenia. Dalo by sa to nazvať bonusovým bodom pre motiváciu.:D Veď čo viac vás nakopne ísť na tréning, ak nie nové legíny, tenisky či tričko. Ja mám teraz veľký zálusk na kolekciu Reebok Crossfit, už mám tieľko a tričko, ale šetrím si na tenisky. V tých si budem po gyme kráčať ako kráľovná! 

Ako vidíte sami, k cvičeniu som mala blízko od mala a fitko ako také ma s prestávkami baví už cca päť rokov. Ak neviete, ako sa nakopnúť, follownite na Instagrame nejaké fitnessky alebo napr. aj mňa a zaručene vás nakopne najviac to, keď uvidíte stories z fitka. Mne to vždy pomôže, keď mám zlé obdobie. Vidím, ako moja obľúbená fitnesska cvičí vo fitku, tak prečo by som mala aj ja sedieť doma na zadku, no nie?

Určite mi dajte vedieť dolu v komentároch, aký vzťah ku cvičeniu máte vy. Teším sa na vás nabudúce.♥








FACEBOOK  |  INSTAGRAM  |  ASK  |  TUMBLR

You May Also Like

4 komentárov

  1. Je fakt super, že ťa to takto baví. Skúšala som tiež cvičiť workout. Vydržalo mi to max. 2 týždne a potom som s tým prestala. Cvičiť je fakt zdravé keď sa to veľmi nepreháňa ale asi s tým opäť začnem. ;)

    Blog of Sunflower

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Neskutočne veľakrát som sa snažila cvičievať doma,no nikdy mi to nevydržalo nejako dlho...cez letné prázdniny sme sa so spolužiačkou dohodli,že budeme spolu chodievať po škole do fitka. Musím povedať,že je to úplne iné cvičiť doma,kde je to celkom nudné..vo fitku sa mi cvičí nesmierne dobre,páči sa mi to tam..keď som tam bola prvýkrát nemala som ani šajnu ako sa všetky tie stroje používajú,ale kamarátka mi to chvála bohu všetko vysvetlila,za čo som jej mega vďačná. Nie je nič lepšie ako sa ísť po škole odreagovať alebo vybiť zo seba všetku zlú energiu cvičením. Ja už len dúfam,že mi to vydrží a že ma to po čase neomrzí,heheh. Veľmi super článok,už mi aj to cvičenie chýba,teraz som týždeň necvičila,pretože som chorá,ale teším sa na ďalší tréning. Tvoj článok beriem ako super motiváciu, ďakujem :) !!

    OdpovedaťOdstrániť